Divná próza III. - druhýkrát z denníčka

Autor: Václav Papež | 21.1.2015 o 22:13 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  98x

(sám)

Tentoraz nebudem hovoriť o záležitostiach z teórie literatúry. Reč bude stále o mne, keďže nikoho nemám tak rád ako seba, a preto som vlastne najpodnetnejším artefaktom v mojom biednom živote. Však čo by som robil bez seba? A ak by som aj niečo robil, vedel by som o tom? No uvážte.

 

Tak teda Ja. Som sa dnes zobudil a zistil, že musím vstávať. Nie ani tak preto, že by ma niekto nútil, ale jednoducho keď nespíte, spať už nemôžete. Núti vás vlastne to, že spánok nie je nutný. A prepáčte mi, že vás do toho zapájam, hoci som chcel hovoriť len o sebe. Buď mi to nejde, alebo ste súčasťou mňa samého, iné východisko nevidím.

 

Tak teda, v mojom dni boli aj iní ľudia, ale to je vlastne bezpredmetné, nielen kvôli tomu, že by ľudia boli v prechádzajúcej vete podmetom. Ešte raz vám hovorím, ja som vstal, ja som močil, ja som pil čaj a nechcem počuť žiadne výhrady, lebo ma to aj tak nezaujíma! Počuť to aj tak nebudem. Hoci, moje srdiečko vždy jemne poteší, pokiaľ sa nájde taký, koho naseriem. V tej chvíli splynieme v jedno a náš vesmír je východiskom pre celú lásku a celú Brahmu ako takú.

 

Pokiaľ ste sa dostali až sem a stále čítate, už musíte byť naozaj mojou vlastnou súčasťou, inak si neviem predstaviť dôvod, prečo by vás tento text mohol zaujímať. Ale keďže už som ja vo vás a vy vo mne, môžeme sa maximálne zdieľať. Vlastne ani vám nemusím hovoriť, čo sa mi stalo, pretože to aj tak viete, ste mojou súčasťou, a preto viete aj to, že veľmi zabúdam, takže si to spolu so mnou musíme zopakovať.

 

Ráno prišiel otec. Zistil, že máme pokazený ventil na záchode. Bolo ho treba opraviť. Poprosil suseda. Bál som sa, veď ak tu bude striekať voda, ťažko opravím texty. Keď korekcie, tak v čajovni. Išiel som. Opravil som, prišiel som. Som. Sme. Vy a Ja. Jedno. Mňam.

 

A vlastne, pamätáte si na ten spacák, ktorý sme zabudli pred štyrmi rokmi na intráku? Tak ten otec našiel v skrini. Rok po tom, ako sme ho stratili, prišli sme na intrák, na 11. poschodie a s malým srdiečkom zaklopali na dvere:

-Slečna, nenechali sme si u vás v skrini spacák z minulého roka?

-Nie.

A teraz sme použili priamu reč. 2x. Aké nádherné. Ešte že ho tam namala, tá slečna. Ako inak by sme si vysvetlili že bol tam aj tu. Mali by sme dva spacáky, ktoré by boli jedným. Schizoatypický spacák. Stret dvoch paralelných vesmírov. Môžem len ďakovať, že ho táto slečna nenašla.

 

A toto vám chcem povedať, predstavte si, že by ste žili v mojej hlave ako teraz, stratili by ste spacák a dvakrát ho našli. Je to šialené, viem, preto vás žiadam, nebuďte už mojou súčasťou. Zblbnete. Ale aj tak dobre, že sme ten spacák našli, nie?

 

No dobre už.. Tak teda, fajn, že som ho našiel. No nie?

 

A vlastne... aj tak to nikoho nezaujíma.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?