Divná próza II. - prvýkrát z denníčka

Autor: Václav Papež | 17.1.2015 o 22:07 | (upravené 20.1.2015 o 21:14) Karma článku: 6,44 | Prečítané:  213x

(Druhá časť experimentálnej prózy od divného autora. S prvou časťou nemá žiadny súvis.)

Močil som pri jazierku. Pišal som, ako zvyknú hovoriť niektorí. A od slova pišať je už len skok k písať, preto dnes musíte čítať tento text. Zatiaľ ide o úvahu, preto k nej musíme nájsť nejaký príbeh, minimálne preto, aby sme ju mohli nazvať prózou a mali pri tom čisté svedomie.

 

Kde bolo tam bolo, mal som raz...vlastne, mám jednu kamošku, ktorá mi poslala poviedku. Erotickú. Ja som ju prečítal, potom vyčítal. Vraj tam nie je kontrast, dialógy a konflikt, napísal som. Vlastne, pochválil som ju, ešte predtým. Takže to teraz musím aplikovať na svojom texte, som si zavaril.

 

Tak k tomu kontrastu. V noci sa mi snívalo, že som našiel sadu vibrátorov, neviem prečo, hneď potom som sa zobudil. Sen bol teda jemne erotický. Teda fajn. Horšie však bolo prebudenie. Nádcha, svetlo, bolesť očí. Toto už vyložene erotické a fajn nebolo. Kontrast sme odbili.

 

Zvyšok dňa bol relatívne fádny. Sex, drogy, plánovanie politickej revolúcie a volebných sloganov... Vlastne, pardon, ide o preklep, tieto slová sú z denníčka – Moje úchylky a politické ciele. Takže, späť do denníka číslo 2. Pil som čaj, jedol a četoval na počítači.

 

Ale teraz k dialógom, nech nepodlieham vlastnej kritike. Vlastne, práve preto, že jej podlieham. Našťastie ma zachránila Čajovňa, jediné miesto, kde stretávam stratencov ako som ja. Tu zdieľame svoje zážitky, racionálne úvahy, neracionálne úvahy o telekinéze, o tom, kto je aký vegán alebo elegán a ako sa blíži k práne, či môžu jesť vitariáni surové mäso...uznajte, samé užitočné veci. Ha! Vedel som, že vás neoblafnem. Dobre sa pýtate, že kde sú tie dialógy. Nuž, práve na tomto riadku určite nie. Priznám sa vám. Mám slabú pamäť. Bude vám musieť stačiť, ak si vymyslím dialógy sám so sebou. Skladám sa z dvoch podmnožín človeka. Vach a Pach. Vach a Pach boli v čajovni, keď v tom Vach riekol:

-Daj si čaj, Pach.

Na to Pach odvetil:

-Nie, ty si daj, Vach.

No Vachovi preblesklo hlavou a teda aj pomyselnými schizoidnými ústami:

-Veď, dajme si obaja, aj tak budeme platiť len za jeden. Však sme dvajajeden.

A tak Vach a Pach pili čaj a raz-dva boli šťastní.

 

Náhle však Vachovi prefrngla hlavou myšlienka, je čas, zaplatíme, pôjdeme k jazierku, a určite tam nájdeme ženu! Povedal to aj Pachovi, ukončili rozjímanie o práne. Rozlúčili sa, zaplatili. Nechali tringelt a hybáj ho het!

 

Šli, šli, šli, šli, šli...a tých krokov bolo stokrát viac, než slov, keďže išli obijeden. Ulica bola tmavá, miestami osvetlená, niekedy pološero, inokedy polotma. Od lampy k lapme hľadali junci odpovede na schizoidné šťastie, lásku a svätový svetový mier. Zo svetelnej hmly sa postupne vynorilo jazierko, skalka, ostrovček a na brehu stála...len moja postava a nikoho nikde. Žiadna žena, ba ani muž.

 

Toto bolo prekvapenie. Neboj sa kamoška, použi ho, veď vidíš ako naserie! Ostáva už iba konflikt. Kde a aký? Napísané básnickou otázkou, len škoda, že píšeme prózu. Tu ho máme. Je morálny:

 

Pi pohľade na prázdne jazierko a na dieru v topiacom sa ľade mi preletela hlavou len jediná myšlienka. VachPach, šti! Šti do tej diery, čo to dá. Problém. Nesmie sa to. Mám? Nemám? Čo by na to povedal pán primátor a jeho žena? Ako k tomu prídu tie deti, ktorým rodičia nedovolia močiť kam sa im zachce?! Podišiel som ďalej, aby som priložil ruku k dielu a ovlažil kríky. Nie, nebuď zbabelec, keď už si pri tom jazierku, vytvor zmysel tomuto bezobsažnému čajovému dňu a urob, urob čo cítiš. Riskuj, VachPach, RISKUJ!

 

Svah bol strmý, šmýkalo sa a srdce bilo na plné gule. Vidí ma niekto? Nevidí. Aha, tu je tá diera. A voda. Topiaci sa ľad a jemný plynulý štebot padajúcej vody. Močil som pri jazierku. Pišal som, ako zvyknú hovoriť niektorí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?