ACTA, Gorila, a tak...

Autor: Václav Papež | 31.1.2012 o 21:04 | (upravené 7.2.2012 o 9:44) Karma článku: 4,16 | Prečítané:  1186x

V posledných dňoch som zaznamenal dve dominantné témy, ktoré ma oblkopovali z médií mojej voľby. Prvou je kauza Gorila, druhou sú diskusie smerujúce k činnosti ACTA . Rád by som sa pozrel na obe sféry s filozofickým nadhľadom. Budem pracovať s predpokladmi. Mojim cieľom nie je nikoho uraziť, ani stavanie sa do pozície svätca.

 http://files.mydvajaspolu.webnode.sk/200000156-5ae065bdaa/zlo.jp

 

Prvým pojmom z ktorého vychádzam je morálka. Definujem ju ako súhrn pravidiel, z ktorých by malo vychádzať konanie v kontrastoch dobré-zlé. Predpokladajme, že existuje čisté dobro a čisté zlo a nezávisí od ľudského konsenzu. Je to niečo transcendentálne, k čomu sa snažíme nejakým spôsobom priblížiť.

 

V kauze GORILA, bez ohľadu na jej pravdivosť, ide o jedinú vec: Krádež(čisté zlo). Mala by byť veľkého rozsahu, z čoho môžme predpokladať veľké negatívne dôsledky pre spoločnosť. Sám niečo také odsudzujem a je mi to odporné.

 

Pozrime sa na druhú tému. Zo vzorky informácií, s ktorou som sa stretol vyplýva, že myšlienka ochrany duševného vlastníctva môže byť zneužitá na neobmedzenú cenzúru a kontrolu, čo v konečnom dôsledku zníži slobodu vyjadrovania na internete, teda slobododu človeka. Slobodu chápem, ako najvyššiu formu lásky, predpokladajme teda, že jej obmedzenie má podstatu nenávisti(čisté zlo). Toto zlo považujeme v následkoch za subjektívne veľké. Môj postoj k tomuto je taktiež negatívny.

Prečo však nastala táto situácia? Bolo by to možné bez provokácie spôsobenej bezmedzným zdieľaním a sťahovaním? Áno, možno je to len zámienka, lenže bez nej by nebol možný vyššie spomínaný dôsledok.

Ja porušenie duševného vlastníctva považujem za krádež(čisté zlo).Môžeme si povedať, že je to len malá krádež. Veď sa pozrime koľko stoja hudobné nosiče! Čo by sme potom počúvali?! Chceme niečo, čo si nemôžme dovoliť. Keby šlo o byt zaobstaráme si hypotéku. Keby šlo o auto, tiež. Keď ide o hudbu, načo? Veď sú to len minimálne straty a robí to predsa každý. Zoberieme si niečo, čo nezaplatíme= krádež(čisté zlo). I keď subjektívne malé.

 

Možno teda povedať, že zlo je nahradené zlom, i keď v dôsledkoch subjektívne väčsím, pričom subjektívne malé zlo slúžilo ako zámienka k jeho ralizácii. Kto za to môže? Zlo? Čo by sa stalo keby túto abstraktnú substanciu nahradila opozícia zo strany dobra? Aké by to malo následky?

 

Má človek páchajúci subjektívne malé zlo(malá krádež), protestovať proti subjektívne väčšiemu a v práve ho odsúdiť?(GORILA) Ak áno, aká odlišnosť mu ho dáva? Subjektívna? Je dostačujúca?

 

Myslím si, že protestovať môže každý. Majme však pokoru a uvedomme si, že "malé" aj "veľké" zlo môže byť v podstate len obyčajným čistým zlom a rozdiel je len v jeho dôsledkoch pre spoločnosť. A ktovie, či malé dôsledky nespôsobujú veľké, vtedy by sa aj malé stali veľkými. A keď by prestali mať subjektívne prívlastky "malé" a "veľké" zmysel, už by zostalo len čisté zlo.

 

Čo tak skúsiť spraviť subjektívne malé dobro a čakať aké subjektívne veľké dôsledky to bude mať?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?